Meď (lat. Cuprum)

Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29. Meď je ušľachtilý nealotropický kov s kockovou, plošne stredenou kryštálovou sústavou červenej farby. Má vysokú tepelnú vodivosť tvárnosť za tepla aj studena a dobrú odolnosť proti korózii.
V časoch Rímskej ríše sa meď ťažila na ostrove Cyprus (po lat. Cyprium) - odtiaľ názov cuprum.

Vlastnosti medi

Niektoré ďalšie mechanické vlastnosti (neuvedené v informačnej tabuľke).

medza klzu - 60 MPa
medza pevnosti - 220 MPa
ťažnosť - 50 %
kontrakcia - 70 %

Odolnosť proti korózii

Dobrú odolnosť medi proti korózii spôsobujú dva faktory:

* kladný elektrochemický potenciál +0,34 V,
* účinky oxidov a ďalších zlúčenín, ktoré sa vytvárajú na jej povrchu.

Proti atmosférickej korózii chráni meď medenka - vrstva hydratovaných uhličitanov medi. Má tiež dobrú odolnosť v roztokoch kyselín bez oxidačných účinkov ( kyselina chlorovodíková, kyselina fluorovodíková ) ak nie sú prevzdušnené. Nepriaznivo pôsobia na meď chlór, amoniak a zlúčeniny síry.

Vodíková choroba medi

Ak meď obsahuje prímes viac ako 0,03 % kyslíka, je náchylná na praskanie. Pri teplotách nad 400 °C z plynnej atmosféry do medi difunduje vodík a reaguje podľa rovnice:

Cu2O + H2 → 2 Cu + H2O

Vodná para vyvolá v medi vnútorné tlaky spôsobujúce trhliny a dutiny.

Využitie medi

Meď sa na technické účely využíva ako čístý kov (asi 55 % produkcie), aj ako zliatina s rôznymi prvkami (zvyšok). Až 75 % medených výrobkov sa použije v elektrotechnike, ďalej nasleduje strojárstvo, potravinárstvo a chemický priemysel.

Technická meď

* surová hutnícka meď obsahuje len 94 až 97 % Cu,
* hutnícka meď môže dosiahnuť čistotu až 99,85 % Cu, vyrába sa pyrometalurgickou rafináciou surovej hutníckej medi,
* elektrovodná meď alebo katódová meď dosahujú až 99,95 % Cu, vyrába sa elektrolytickou rafináciou,
* najčistejšia meď s obsahom až 99,999 % Cu sa vyrába rafináciou vo vákuu z katódovej medi,
* špeciálne na zváranie sa využíva bezkyslíková meď, odolná proti vodíkovej chorobe.

Zliatiny medi

Zliatiny medi tvoria dve hlavné skupiny:

* mosadze - zliatiny medi so zinkom ako hlavnou prísadou,
* bronzy - zliatiny medi s cínom, hliníkom, olovom ako hlavnými prísadami.

Toxicita

Všetky zlúčeniny medi, ak nie je známy opak, treba považovať za toxické. Smrteľná dávka síranu meďnatého pre človeka je približne 7 až 10 gramov[1]. Navrhovaná bezpečná koncentrácia medi v pitnej vode pre ľudí sa líši v závislosti od zdroja, ale má tendenciu sa ustáliť od 1,5 do 2 mg/L. Potravinový referenčný príjem: tolerovateľná horná hranica konzumácie potravinovej medi pre dospelých zo všetkých zdrojov je 10 mg/denne.

Dôležitá podiel toxicity medi pochádza z jej schopnosti prijímať a darovať elektróny pri zmene oxidačného stavu. To katalyzuje vznik veľmi reaktívnych radikálových iónov, ako napríklad hydroxylového radikálu, spôsobom podobným Fentonovej reakcii. Túto katalytickú aktivitu využívajú enzýmy, s ktorými je meď normálne asociovaná a je preto toxická len ak je oddelená a nesprostredkovaná. Toto zvýšenie množstva nesprostredkovaných voľných radikálov sa nazýva oxidatívny stres a je predmetom aktívneho výskumu pri rozličných chorobách, kde meď môže mať dôležitú, ale menšiu rolu než pri akútnej toxicite.